FOTO: Históriu sídliska Rozkvet mapujú citáty a fotografie umiestnené na betónových výduchoch

Počas prechádzky medzi panelákmi na Rozkvete možno naraziť na exteriérovú výstavu, ktorá predstavuje sondu do dejín najväčšieho sídliska Považskej Bystrice. Betónové vyústenia vetracích šácht sú ozdobené dobovými fotografiami, zaujímavosťami z histórie, ale aj autentickými citátmi miestnych obyvateľov.

Budovy týčiace sa na kopci nad mestom začali postupne vyrastať v 70. rokoch minulého storočia. Sídlisko nebolo dostavané, pôvodné plány totiž rátali s približne dvojnásobnou rozlohou. Texty na betónových šachtách rozmiestnených v uliciach opisujú okrem iného aj detaily zo života prvých ľudí, ktorí sa tu v 80. rokoch nasťahovali. Spomínajú napríklad nepríjemnosti spojené s tým, že tu zo začiatku úplne chýbala občianska vybavenosť a dopravná infraštruktúra.

To v praxi znamenalo, že matky tlačili kočíky do prudkého kopca po nespevnených chodníkoch a namiesto kamennej predajne potravín sa o obživu miestnych starali nákladné autá, ktoré tu dvakrát do týždňa doviezli základné suroviny. To lakonicky komentuje aj jeden z citátov zvečnených v rámci tejto vonkajšej výstavy: „Hovorí sa o sídlisku, že cena architektonická za najefektívnejšie využitie priestoru a pokuta za to, ako sú vyriešené cesty.“

Ďalšie výpovede vyobrazené na šachtách približujú aj spôsob, akým tu mládež v 80. rokoch trávila voľný čas:

„Raz pri vodárni starší chalani vliezli do kanála a preliezli šachtu, až ku nám pred domom vyliezli, je to všade nejako prepojené.“

„Na stavenisku boli unimobunky a my sme vyliezli na strechu a skákali sme z jednej na druhú.“

FOTO: V bojnickej zoo sa podarilo odchovať mláďatá štyroch dravcov

Mnohé citáty sú vytrhnuté z kontextu, aspoň situačne však ilustrujú miestne obyčaje: „To je tam na korze. Tam sa ľudia opaľujú, so psami, fotbal sa tam hrá. Veľa jahôd tam rastie, kolesá lesných jahôd, akurát sa na ne chystám.“

Časť nápisov sa venuje dominante sídliska – Kaplnke svätej Heleny, ktorá stojí na samom vrchole kopcovitého sídlsika: „Kaplnka sv. Heleny bola postavená v roku 1728. Po druhej svetovej vojne chátrala. Na kopci okolo viedla trasa medzinárodnej šesťdňovej motocyklovej súťaže, plánovalo sa tam aj sídlisko a tak kaplnku obnovili. Uvažovalo sa, že sa tam zriadi múzeum, to sa však nezrealizovalo. Až v 90. rokoch bola kompletne zrekonštruovaná a aj ju opätovne vysvätili.“

„Keď bola šesťdňová v 77. roku, kaplnka bola opravená zvonka. Dovtedy kalvária aj kaplnka boli nechané napospas verejnosti. Nesmeli sa tam vykonávať obrady a bolo tolerované, že vandali to tam vylúpili,“ približuje ďalší z citátov.

„Pri kaplnke stála pustovňa s drevenou šindľovou strechou a bývali tam pustovníci, ktorí žili z milodarov. Spomína sa aj v kanonickej vizitácii z roku 1831. Žili tam, až kým rád nezrušili,“ vysvetľuje neznámy autor. Podobné nápisy sa nachádzajú na viacerých betónových konštrukciách, niektoré sú však poškodené alebo nečitetľné.

Prváčikom v Považskej Bystrici daruje mesto peračníky, pastelky, nožnice, maliarske potreby aj tričká