Trenčanom sa na sklonku apríla naskytol nečakaný pohľad. Oči okoloidúcich priťahoval obesenec na strome, ktorý sa v Trenčíne znenazdajky objavil. Nevídaný úkaz potrápil aj závity ľudí na sociálnych sieťach. Tí sa pýtajú, čo to znamená a kde sa tam vlastne vzal. „Tiež sme na to s deťmi pozerali, hrozne to vyzerá,“ komentovala obyvateľka Trenčína.
„Vyzerá to veľmi morbídne, má to nejaký dôvod?“ pýta sa autorka príspevku. Odpoveď na seba nenechala dlho čakať. Prvé odhady však mali ďaleko od pravdy. Podľa komentujúcich ide o jedinečné prevedenie starej, no dobre známej tradície - pálenia Moreny. V tomto prípade by sa však ohňu aj vode vyhla. „Býva to každý rok, áno, je to Morena,“ píše jeden z komentujúcich.
Ako jedna z miestnych vysvetľuje, v tomto prípade nejde o Morenu. Za bizarným obesencom je úplne iná tradícia. „U nás sa to robilo na Ďura, keď sme pálili vatru. Neviem prečo, ale viem, že šofér autobusu skoro skolaboval, keď to videl,“ dodala Viktória.
Ľudia fascinovaní týmto úkazom sa nakoniec dozvedeli, čo je pravým významom visiacej figuríny. „Figurína ‘Ďura’. Tento zvyk bol zaužívaný pravé v Trenčianskom kraji. Vešali ho na lipu, aby chránil odnesené veci. Večer pred Jurajom sa zvyklo odnášať z dvorov všetko, čo nebolo riadne zaistené, schované,“ vysvetlila Michaela.
Tradícia pálenia Ďura bola rozšírená najmä na strednom a západnom Slovensko. Dnes sa s ňou však stretnete už len zriedka, zachovala sa najmä v Trenčianskom kraji. „Na Juraja sa vykonávali magické úkony proti pôsobeniu škodlivých síl, preskakovali sa vatry ( príbuzné so svätojánskymi ohňami) Popol z jurských ohňov zvykli ľudia rozsýpať po chotári aby ochránili dedinu od bosoriek. Dievčatá spievali obradové a ľúbostné piesne, vili venčeky, hádzali ich na stromy a tá, ktorej sa venček na prvý raz zachytil o konár, sa do roka mala vydať,” vysvetľuje autor kníh o histórii regiónu Mila Vrba.
„Večer pred Jurajom sa ‘zavlákalo’ všetko zo dvorov čo nebolo riadne schované, zaistené. (...) Niekde si zas spravili figurínu-panáka „Ďura“, obliekli ju do starých, zaplátaných handier, šiat, ktoré vypchali slamou a zavesili ju na vrch stromu (lipa, aby strážil odnesené veci),” dodáva Vrba.