Trenčanka Katarína ďakuje neznámej zo sídliska Juh, ktorá jej ako jediná pomohla pri epileptickom záchvate

Počas víkendu sa objavil vo obľúbenej verejnej skupine Trenčanov príbeh, ktorí chytil za srdcia. Pani dostala na sídlisku Juh nečakane epileptický záchvat, ktorý by nemusel skončiť šťastne, keby jej nepomohla neznáma žena. Po upokojení situácie sa rozhodla pani Katarína, ktorej sa záchvat prihodil, poďakovať hrdinke v skupine Trenčania. 

„Aspoň touto cestou sa chcem poďakovať pani zo sídliska Juh, ktorá mi v stredu poobede ako jediná z mnoho ľudí, ktorí prešli okolo OC Južanka podala prvú pomoc pri epileptickom záchvate. Viem iba, že mala so sebou malého psíka Ajka. Veľké ĎAKUJEM.“ Takto znel text, ktorý nakoniec medzi Trenčanmi našiel svojho adresáta. 

Galéria: 1 fotka

Príbeh dojal obyvateľov, ktorí ocenili duchaprítomnosť neznámej žena, ale aj odsudzovali ignoranciu ostatných prítomných, ktorí ležiacu ženu obchádzali. „Super, že ešte existujú ľudia, ktorým takéto veci nie sú ľahostajne. Ja mam tiež to isté a keď to na nás príde, v tom momente si sami nevieme pomôcť. Občas stratíte na istý čas vedomie a aj tie lieky, čo mate so sebou nonstop, vám nepomôžu,“ napísala Kiki. 

„Bože ľudia NEBUDTE ľahostajní a nevšímaví...nabudúce môže ležať na zemi niekto z vašich príbuzných. Som rada, že Vám pani pomohla,” ocenila neznámu hrdinku Katka a aj ostatní v skupine. „Vďaka bohu za tu pani, čo vám pomohla. A ľudia sa čudujú, prečo sa bojím o dcéru keď niekde chodí sama (tiež ma epilepsiu). Presne z tohto mam strach, že by ju ľudia obišli a nechali tak bez pomoci,“ napísala svoju skúsenosť Kristína.

Odkaz si však napokon našiel aj správneho adresáta, do diskusie sa zapojil syn staršej hrdinky. „Odkážem mame. Predvčerom mi o tom rozprávala. Ešte že to dobre dopadlo. A síce to nie je dôležité, ale na uvoľnenie - psík sa vola Ajko,” potešil autorku Majo.

Čo robiť pri záchvate?

Zachovajte pokoj. Či už ste človek, ktorý trpí epilepsiou alebo náhodný okoloidúci, ktorý chce pomôcť.  Združenie epileptikov na Slovensku spísalo praktické rady: „Záchvat neohrozuje môj život. Nechajte ma ležať, uvoľnite mi šaty okolo krku (viazanku, košeľu, blúzku). Hlavu mi podložte mäkkým predmetom (zloženým kabátom, svetrom, taškou a pod.). Nevkladajte mi medzi zuby nijaký predmet, mohol by ma poraniť. Záchvat sa nepokúšajte zastaviť. Nie je potrebné ani “oživovanie” - záchvat sa skončí sám. Nedávajte mi nič piť. Neobávajte sa ma dotknúť - choroba Keď sa záchvat skončí, otočte ma tak, aby mohli hlieny a sliny voľne vytekať von z úst.“ Ak je to možné, oznámte túto príhodu. Zostaňte s chorým až dovtedy, kým nenadobudne plné vedomie alebo nebude schopný postarať sa o seba sám.