Juraj Kucka po 16 rokoch končí reprezentačnú kariéru: Bola to priorita a česť, proti je zdravie

Bola to správa, ktorej mnohí nechceli uveriť. Dlhoročný líder slovenskej futbalovej reprezentácie Juraj Kucka na začiatku minulého týždňa oficiálne ukončil reprezentačnú kariéru. 38-ročný rodák z Bojníc sa tak rozhodol pre pretrvávajúce problémy s kolenom. Vo štvrtok 20. marca 2025 o 20:45 hod. v Bratislave, v zápase play- off o účasť v B- divízii Ligy národov proti Slovinsku bude jeho oficiálna rozlúčka s národným tímom.

Vzor a predĺžená ruka trénera na ihrisku

Juraj Kucka je stelesnením futbalového profesionála. Vzor pre mládež. Sám to v kariére ľahké nemal, no o to viac na sebe pracoval a plnil si kariérne sny. V seniorskom futbale začínal v Podbrezovej, odkiaľ sa neskôr pobral do MFK Ružomberok. Na Liptove sa expresne rýchlo udomácnil, strieľal góly, pričom jeho nábehy z druhej vlny do pokutového územia súpera, či povestné strely z diaľky, udivovali. Juraj mal talent a patričnú kvalitu a preto niet divu, že čoskoro prestúpil do zahraničia.

Jeho novou kariérnou zastávkou bola Sparta Praha, kde urobil podstatné kroky vo svojom živote. Ani v hlavnom meste Česka sa nestratil a už vtedy sa prvýkrát prihlásil o reprezentačné slovo. V národnom tíme sa zviditeľnil na Majstrovstvách sveta v Juhoafrickej republike v roku 2010, keď mu vyšiel najmä zápas proti Taliansku (3:2). A práve na Apeninský polostrov sa neskôr rozhodol prestúpiť, keď viac rokov bol hráčom FC Janov. Na novej klubovej adrese podával vynikajúce výkony, ktoré mu pomohli urobiť ďalší veľký prestup - a to do veľkoklubu, AC Miláno.

„Kuco” sa jednoducho vo veľkom futbalovom svete nestratil, pritom bol vždy ochotným, skromným a pokorným futbalistom. Neskôr si zahral v Turecku, odtiaľ putoval do talianskej Parmy a zahral si aj anglickú Premier League v drese FC Watford. Odtiaľ prišiel do Slovana Bratislava, s ktorým si zahral skupinu Európskej ligy, získal domáce tituly v Niké lige, no to hlavné - na jeseň si zahral so Slovanom hlavnú (ligovú) fázu milionárskej Ligy majstrov.

Juraj Kucka bol skutočne vzor, predĺženou rukou trénera na ihrisku. Hrával na poste stredového hráča, kde využíval svoj fantastický fyzický fond. Drel a pracoval pre mužstvo, odrobil tú klasickú čiernu robotu v prospech mužstva, plus sa vedel nečakane zjaviť na hrote útoku a nezadržateľne skórovať. Je veľa toho, čo Juraja Kucku zdobilo - sú to však aj česť, charakter a neutíchajúca ochota rozdať sa pre druhých. Juraj neraz preukázal dobré srdce a nezištne pomáhal ľuďom okolo seba.

Skončiť chcel už v novembri

V pondelok 17. marca 2025 sa v priestoroch SFZ konala oficiálna tlačová konferencia s Jurajom Kuckom, na ktorej ozrejmil viaceré skutočnosti. Na úvod priznal, že s myšlienkou ukončiť reprezentačnú púť sa pohrával už dlhšie.

„Áno, už to bola dlhá doba, čo som to chcel ukončiť. V októbri minulý rok, ale bohužiaľ sa prihodilo to, že vždy som bol zranený a nemohol som nastúpiť. Chcel som to ukončiť s tým, že budem môcť byť na ihrisku, že budem môcť hrať. Ale v októbri - novembri sa to nepodarilo, vždy som bol zranený. Bohužiaľ, ani teraz v marci koleno neposlúcha a sa to skomplikovalo, ten môj návrat. Budú to možno až tri mesiace a v lete tam domáci reprezentačný zápas nie je,” rozprával na úvod.

Ďalej rozvíjal niť myšlienok. „Nechcel som rozlúčku v ostrom zápase, to by som bol nerád. Ja som reprezentačnú kariéru chcel ukončiť už v septembri po Eure, ale to som bol prehovorený, aby som pokračoval. Ale to bol môj jediný zraz, čo som bol od Eura s tímom.”

Podľa jeho slov je nateraz otvorené, či sa ešte v tejto sezóne objaví v drese Slovana. „Klubová sezóna? Sám neviem. Nikto nevie povedať, čo bude, ako dlho budem ešte mimo a či stihnem zápasy za Slovan. Prvý mesiac rekonvalescencie bol v pohode, no potom som začal behať a začalo ma koleno bolieť. Na kontrolnom vyšetrení mi povedali, že tam mám opuch na kosti. Potrebujem kľud, nezaťažovať to, a tak som mal ten program nie úplne jednoduchý. Bol som na oddychovej dovolenke, kde to bolo fajn, no aj výsledky, aj celkovo môj pocit- to sa posledne zhoršilo,” hovoril nie úplne radostné zvesti.

Odohrá Juraj Kucka ďalšiu klubovú sezónu alebo sa hodlá skončiť? „Teraz som urobil jedno veľké rozhodnutie a bavme sa o tom, čo bude teraz, nie za dva mesiace alebo tri. Pretože neviem, čo bude za týždeň. Ja tu s chalanmi z reprezentácie dnes strávim celý deň, budem aj na Futbalistovi roka a potom pôjdem domov. Ťažko očakávať, čo bude potom vo štvrtok na rozlúčke, ale budú to emócie,” nechal sa ďalej počuť, pričom sa mu to nehovorilo ľahko.

Trochu si následne vylial srdce. „Posledné dva roky idem tak, že od sezóny po sezónu. Potom sa viac-menej rozhodujem a nemám to tak, že idem do 40- tky. Pokiaľ zdravie bude slúžiť... Ako sa ľudsky cítim? Už teraz dobre. Mal som však myšlienky každý deň, či to ukončiť, či to skúsiť, teraz som však už vyrovnaný v tomto. Posledné dve-tri sezóny boli náročné, odohral som okolo 60 zápasov bez zranenia, bolo toho dosť.”

Na reprezentáciu, v ktorej bol neodmysliteľnou súčasťou dlhé roky, sa mu viaže hneď niekoľko spomienok „Nikdy nezabudnem na svoj debut v reprezentácii, na trávniku Žiliny. To bol pre mňa ten top zážitok, že som sa dostal do tej reprezentácie. Potom som sa tých 16 rokov tam držal, bolo tam veľa momentov. Nikdy to nie je len pekné, ale je na čo spomínať. Reprezentácia pre mňa znamenala strašne veľa, pretože reprezentovať svoju krajinu by mala byť priorita, česť, zviditeľniť tú krajinu čo najlepšie. Robil som pre to všetko. Vždy som sa tešil na zrazy, pretože som bol preč zo Slovenska od dvadsiatich rokov,” zakončil Juraj Kucka, už bývalý slovenský reprezentant.

Jurajovi Kuckovi prajeme do osobného života a zostávajúcej klubovej kariéry všetko najlepšie!